Bob & Bobek & Egyptské dobrodružstvo
štart: | Sunrise el Palacio, Hurghada, Egypt |
cieľ: | pyramídy v Gíze (ehm, už vlastne Káhire) |
Bol to večer ako každý iný, Bob & Bobek sladko spali vo svojej hotelovej izbe, keď v tom ticho nočného kľudu narušilo nástojčivé zvonenie telefónu.
Bob jedným okom pátral po izbe a snažil sa objaviť zdroj onoho intenzívneho zvuku, zaťiaľ čo sa s druhým zatvoreným okom pokúšal dosnívať sen o morských pannách. Ešte ani poriadne nedržal slächadlo a z druhej strany už bola počuť lámavá angličtina:
"Thiš iš jórs vejk up kól" zaznel hlas v telefóne, z čoho Bob usúdil, že je asi čas vstávať na ich dnešnú misiu - objavenie pyramíd.
Bola jedna hodina ráno, keď obaja Bobovia vyšli pred hotel a ešte v polospánku vyhliadali svoj dopravný prostriedok. Nečakali dlho a kde sa vzal, tu sa vzal, bus so šoférom pred nimi stál. Šofér, mladý Mustafa, evidentne brat Michaela Schumachera (nie, že by sa zrovna podobali), rýchlo naložil oboch cestovateľov a vydal sa rýchlosťou ktorá evidentne prekračovala možnosti autobusu smerom k pyramídam.
V Egypte oficiálne platí jediné dopravné pravidlo - kto prvý zatrúbi, má prednosť...Mustafa mal ešte jedno - silnejší vyhráva. A tak s blaženým výrazom na tvári, plynovým pedálom až na podlahe a s neutíchajúcim klaksónom, rútil sa centrom Hurgady vstrieč lepším zajtrajškom...ehm, smerom k pyramídam.
Cesta púšťou ubehla pomerne rýchlo, cestou sme (vlastne Mustafa) uplatili pár policajných kontrol...vraj to je nepísaná miestna tradícia, prezradila nám naša sprievodkyňa a pri pomyslení na podnikateľskú náturu Egypťanov, keď sa vám uprostred púšte pokúšajú predať polkila piesku za 15 libier (egyptských = cca 80 skk) nám "mýto" pre policajtov pripadalo ako úplne normálna vec.
Pretekár Mustafa zvládol cestu ku Káhyre, poslednej prekážke v ceste za pyramídami, v rekordnom čase, takže sme sa trafili priamo do najvačšej dopravnej špičky v meste.
Špička v Káhire znamená, že na ceste ktorá má za normálnych okolností 5 pruhov (a áno, nestačí to!), sa tlačí vedla seba 8 aút...dodnes nám nie je jasné, ako dokážu miestny napratať na 5 prúdovú cestu vedľa seba 3 autobusy, kamión a štyri ďaľšie autá! Ale to bude asi jedno z tých tajomstiev púšte, ktoré pre nás európanov má zostať tajomstvom.
Káhira je mesto kontrastov - 16 miliónov obyvateľov tlačiacich sa na území o rozlohe necelých 300 km2 si vyžiadalo svoju daň - z Nýlu je jedna veľká stoka po ktorej sa plavia luxusné lode premenené na hotely a reštaurácie do ktorých vás na každom rohu lákajú miestny "verbovači", pyramídy - pýcha egypta, sú pomaly súčasť mesta, ale zase mať byt s výhľadom na Cheopsovu pyramídu nemusí byť zlé (viem si predstaviť do akých výšok by hnali naše realitky ceny za podobné byty :D ), mrakodrapy susedia s chudinskými štvrťami (priemerný zárobok egypťanov je 500 eg. libier = cca 3000 Skk) a pôsobia ako majáky strážiace panorámu mesta.
Mustafa zručne odolával nástrahám veľkomesta a my sme sa krok za krokom prekúsavali čoraz bližšie a bližšie k nášmu cielu....a zrazu to prišlo! Pyramídy...boli priamo pred nami...ani nie 500 metrov od posledného domu! Mesto sme už ani nevnímali...dosiahli sme náš cieľ! Misia, bola splnená!
kliknutím na obrázok budete presmerovaný do fotogalérie
|
|
|