Jdi na obsah Jdi na menu
 


Boj o Travian, časť druhá

29. 9. 2008

Sven a zvyšok jeho družiny boli na pochode už celý deň, od posledného útoku doposiaľ neznámych agresorov uplynulo pár hodín a špehovia momentálne nehlásili žiadnu aktivitu nepriateľov v okolí. Konečne chvíľka pokoja. Rozhodol sa teda utáboriť na vrcholku neďalekej hory, ani nie poldňa cesty od miesta stretnutia s rímskymi a galskými poslami.

Tábor pomaly zahaľovalo večerné šero a Sven ešte naposledy kontroloval okolie, stráže boli na miestach, ohne už dávno uhasli, predsa len nepotrebovali zbytočne pútať na seba pozornosť. S pocitom, že spravil všetko čo šlo, začal pomaly zaspávať i keď mu hlavou behala jedna myšlienka za druhou...stále nevedel prísť nato, odkiaľ útočníci vždy tak presne vedeli kam a kedy sa pohnú...jeho myseľ stále viac a viac začalo nahlodávať podozrenie, podozrenie, ktoré by najradšej zavrhol a nikdy viac ho nevytiahol na svetlo, podozrenie ktoré ho začínalo trápiť viac ako samotní útočníci...

 

Kxikxao bol rád, že sa konečne dali na pochod. Posledné dva dni strávil v hlavnom meste impéria vysedávaním v senáte, kde sa politici pretláčali o to, kto dá dlhšiu pripomienku k návrhu o spojenectvo s germánskymi a galskými kmeňmi. Po siahodlhej rozprave senát návrh tesným hlasovaním schválil a on sa konečne mohol vydať na cestu. Nebol politik, bol bojovník, dával prednosť činom pred slovami. Posledný krát sa obzrel na veže Hamunaptry a popohnal koňa do rýchlejšieho cvalu, už stratil dosť času, nasledovaný ďaľšími jazdcami vydal sa na cestu k severnej hranici impéria...

 

Mečoun stál nepohnute v korune mohutného dubu a mlčky sledoval prichádzajúcich bojovníkov. Bola to skupinka čítajúca bezmála stovku jazdcov a rozhodne mali naponáhľo! Mierili smerom k hraniciam germánie. Stále netušil kto sú títo noví agresori, ani čo vlastne chcú, jediné čo vedel bolo, že stretnutie s nimi končí smrťou. V posledných dňoch sa o tom presvedčil nejeden galský bojovník a čo bolo horšie, stratili kontakt s pevnosťou Avaricum. Mečoun k nej už vyslal troch poslov za podledné dva dni, ale ani jeden sa nevrátil. Kývnutím hlavy zahnal chmúrne myšlienky, podišiel k oddielu falanxov, ktorý ho čakali opodiaľ a mávnutím ruky zavelil na odchod.

 

Redbird stál na vrchole hradieb a neveselo pozoroval blížiace sa nepriateľské šíky ktoré pochodovali po planine pred pevnosťou Avaricum. Ako to tak narýchlo hodnotil situáciu, na čele sa mu objavovali ďaľšie a ďaľšie vrásky. Zažil už hodne bitiek, ale z pohľadu na prichádzajúcu armádu sa mu robilo nevoľno...súper mal prevahu zhruba päť ku jednej, a to to odhadol veľmi zhruba, o presnom počte katapultov, ktorých zlovestné siluety sa črtali v pozadí radšej ani nechcel vedieť. Narýchlo sa snažil odhadnúť šance vlastnej pevnosti na prežitie, keď ho z myšlienok vyrušil ostrý pískavý zvuk...."KATAPULTY!!!", stihol zakričať, než prvá dávka kamenných gulí dopadla na Avaricum. Najhošie dopadla západná bašta, ktorá sa po treťom priamom zásahu v rade porúčala k zemi. Redbird hlasno zaklial a začal chrliť rozkazy:

"Balisti páľte podľa uváženia!", ešte nestihol ani dopovedať a prvá salva z obrých mechanizmov preletela ponad hradby a zakúsla sa do prednej nepriateľskej línie. Vyzeralo to, že novinka v obranných radách sa stretla s úspechom. Nepriateľ zostal na moment zaskočený silou odvetného úderu, ale straty v prednej línií rýchlo nahradili nové sily. Nad Avaricum sa rozpútala prestrelka nevídaných rozmerov. Na jednej strane katapulty vrhali na pevnosť jeden kamenný blok za druhým, z opačnej strany obrancovia nemenej výdatne opätovali paľbu balistami.

"Len poďte vy parchanti...", precedil Redbird pomedzi zuby, a so zlovestným úškrnom sledoval ako prvé pasce položené pred palisádou našli svoje obete v predných radách nepriateľských šíkov. Útočníci boli takýmto vývojom trochu zaskočení, o to viac chaosu do ich radov vniesla následná lukostrelecká salva v podaní obrancov. Nič to však nezmenilo na ich snahe zdolať obrannú palisádu a zmocniť sa pevnosti!

Konštrukcia hlavnej brány zlovestne zaškrípala po poslednom dopade baranidla. Ešte pár takýchto rán a už to dlhšie nevydrží. Redbirdovi začínalo byť jasné, že pevnosť neudržia. Napriek tomu sa snažil organizovať poslednú obrannú líniu...

 

Kxikxao so svojím doprovodom dorazil na miesto stretnutia ako prvý. Do vypršania lehoty na doručenie odpovede zostávalo už len pár hodín, ale germáni a ani galovia sa v okolí zatiaľ neukázali. V neďalekom lese dal rozložiť tábor a vyslal hliadky na prieskum. Nečakal, že by mohli v okolí niečo objaviť, o to viac ho zaujal ruch, ktorý nastal v tábore.

"Pane, máme zajatca!" hlásil starší seržant, ktorý sa práve vrátil z hliadky

"Seržant, vy neviete, že s galmi a germánmi jednáme o prímerí? Ako asi teraz vysvetlím, že sme zajali ich človeka?", kxikxaov hlas znel táborom ako hrom.

"Pane, ale to nie je ani gal, ani germán...", snažil sa brániť seržant.

"Čo!? Čo mi to tu rozprávate!? Koho ste to potom zajali seržant?"

"Poďte sa pozrieť sám..", odpovedal seržant a ukázal rukou smerom k hlúčiku, ktorý sa medzitým vytvoril okolo nečakanej koristi.

Zajatec vyzeral ako ktokoľvek iný z rimanov, len s tým rozdielom, že jeho pokožka bola značne bledšia a jeho tvár mala ostrejšie črty. Kxikxao ho premeriaval pohľadom a bez váhania naňo vychrlil dávku otázok: "Kto si? Odkiaľ si? Kto vám velí?"...odpoveďou mu bol len pohrdavý pohľad z očí zajatca. "Kto si!?", zopakoval Kxikxao otázku s vyššou intenzitou hlasu.

"A kto si ty, že tu kladieš otázky?", zasmial sa mu zajatec do tváre.

"Som Kxikxao, veliteľ rímskej armády a protektor Hamunaptry! A otázky tu kladiem JA!", odvetil Kxikxao, povzbudený myšlienkou, že konečne prinútil zajatca prehovoriť.

"Ja som Natar", odvetil zajatec, vytrhol sa strážcovi ktorý ho držal a vrhol sa na hrot kópie vedľa stojaceho vojaka.

Natar, to slovo sa zarylo do mysle ako hrot šípu. Kxikxao vedel, že to slovo už počul, len si nemohol spomenúť na detaily...

 

 

 

..pokračovanie nabudúce..

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

moc pěkné :-)

(kočička, 8. 11. 2008 18:41)

teda to je fajn...a jak si ještě za těmi jmény postav představím lidičky co znám ...tak se opravdu bavím :-) jen piš piš dál ....

Super

(Patrik, 31. 10. 2008 17:11)

Je to úplne super! Ja by som niečo takéto nevymyslel.

tretia cast

(Bob & Bobek, 20. 10. 2008 18:10)

trojka bude, ale sorry pani a damy, nejako nestiham...teraz nam zacal speed, tak ked budem po veceroch oklikavat, napisem konecne aj tu trojku :D

...

(M.E:T, 20. 10. 2008 17:52)

Je to dobré :)
www.prox.estranky.cz

gjcl

(gfj,, 16. 10. 2008 22:47)

kedy bude trojka???

dalsi cast

(grg, 6. 10. 2008 19:12)

su nabuzeny na tu trojku at ju rychle vymysli

pokracovania

(Bob & Bobek, 3. 10. 2008 7:56)

no, muza nedosla, miesto toho ma zlozila chripka :(

ja to tiez nejako nechcem umelo natahovat, viac-menej mam v plane to dotiahnut k zaveru v tretej casti (ale ta bude v tom pripade dlhsia ako predchadzajuce) alebo max. v stvrtej, zalezi na tom, ci bude cas napisat celu tretiu cast naraz alebo nie.

pokusim sa to dorobit do konca vikendu, a teraz ma omlufte...idem sa "venovat" chripke..

pokračování

(zebedee, 2. 10. 2008 23:07)

No jasné. Držím palce, ať ta mrcha múza přilítne co nejdřív! ;o) Ještě dotaz - bude už JEN 3.část? Né že by bylo třeba tento super příběh uměle natahovat, ale asi mě to bude mrzet, když se už nebudu mít na co těšit. :o)

tretia cast

(Bob & Bobek, 2. 10. 2008 9:31)

ak boh da a vecer ma kopne múza, tak dnes spacham tretiu cast

waw...

(AmonSoul, 2. 10. 2008 6:26)

...feest peckaa ty voleeee :)) len tak dalej ;)

Pokračování

(zebedee, 1. 10. 2008 22:41)

Super! Honem honem pokračování prosím! ;o)