Boj o Travian
Tento príbeh sa začal písať za dávnych čias, keď mýty boli legendami a zemi nevládli ľudia. Odohráva sa v bájnej krajine Travian, kde od nepamäti spolu bojujú tri znepriatelené národy:
Rimania - vznešený národ staviteľov
Germáni - hrdí a nezlomní bojovníci
Galovia - národ lesných ľudí
Nikto si už presne nepamätal prečo začala vojna, bojovalo sa už po celé generácie. Šťastena sa prikláňala raz na jednu stranu, potom na druhú, ale nikomu sa nepodarilo získať rozhodujúcu prevahu. A tu sa začína náš príbeh...
Kxikxao a jeho bojovníci boli na cestách už pár dní, pátrali po stopách galov, ktorý pred pár dňami zaútočili na pohraničnú pevnosť. Problém s galmi bol v tom, že v lesoch sa dokázali pohybovať neuveriteľne rýchlo a takmer bez stôp, čo robilo Kxikxaovi starosti. Nedokázal totiž s určitosťou povedať, či sú galom na stope, alebo ich galovia lákajú do svojej pasce. Vedel však, že ďaľší neúspech si nemôžu dovoliť - tri prepady pohraničných pevností za posledný týždeň, všetky prevedené s dokonalou precíznosťou a ohromujúcou silou znamenali veľký zásah do morálky rímskeho impéria, to nemohol dopustiť! Preto aj napriek svojím obavám postupoval so svojimi mužmi ďalej a ďalej, stále hlbšie do galského územia...
"Stáť!", zavelil Mečoun, ohromný dvojmetrový gal, ktorý nad svojimi spolubojovníkmi vyčnieval ako rozhľadňa nad mestom. V diaľke bolo počuť zvuky boja, lenže v okolí iné galské jednotky neboli, rímsky prenasledovatelia ich predbehnúť nemohli, tak kto to tam sakra bojuje? Mečoun premýšľal čo mu myšlienky stačili ale nič rozumné ho nenapadlo, nakoniec zavelil v pomalý postup vpred. On a jeho jednotka sa nehlučne blížili k miestu zápasu...
"Pozor na ľavé krídlo", stačil ešte zakričať Sven, než sa tade prehnala nepriateľská jazda a zredukovala počty jeho sekerníkov na polovicu. "Sakra práce!", zaklial a zahnal sa sekerou po najbližšom útočníkovi, ten ešte stihol úder vykriť štítom, ale nerátal s takou ohromujúcou silou úderu, jeho štít sa rozpadol na dva kusy a on sa so sypením zrútil k zemi..."Tak to by sme mali", zahundral si Sven a rozhliadal sa, kam do pekla sa podela tá jazda čo mu tu decimuje stavy mužstva...
Mečoun neveriacky pozeral na udalosti pred sebou, inokedy nezlomní a udatní germáni sa teraz krčili uprostred bojiska a horko ťažko odolávali útokom. Lenže kto to útočil? Nikdy takých bojovníkov nevidel, boli ohromní, rýchlí a krvilační...Začal rýchlo preberať možnosti - zasiahnuť a riskovať vlastné životy, alebo zostať v úkryte a pozorovať skazu germánskych šíkov?
"Kto by chcel žiť večne!?", s týmto výkrikom sa Sven rozbehol naproti ďaľšej vlne nepriateľskej pechoty, keď v tom ho zarazil nečakaný zvuk...zvuk ktorý nechcel počuť. Bol to lesný roh, galský lesný roh..."No výborne, ešte toto nám tu chýbalo", otočil sa aby zistil odkiaľ to prichádza.
Mečoun trúbením na lesný roh zavelil k útoku - jeho druidi podporovaný falanxami sa rozbehli doprostred bitevného poľa. Rozhodol sa riskovať, stavil všetko na jednu kartu a vyrazil vpred..
Germáni zaskočený novým nebezpečenstvom narýchlo formovali svoje rady pripravený bojovať až do posledného dychu...lenže stalo sa niečo, s čím nepočítali! Galské jednotky okolo nich prebehli bez povšimnutia a plnou silou sa zakúsli do nepriateľských radov!
Kxikxao a jeho jazdci dorazili na kraj lesa a uvideli niečo neskutočné! Galovia a germáni bojujú bok po boku! "Do prdele práce, od kedy sú spojenci?", zaklial Kxikxao a chvíľu sledoval dianie na bojisku. Sily vyzerali byť vyrovnané ale neznámi útočníci začinali získavať miernu prevahu, hlavne vďaka svojím lukostrelcom ktorí bezmilosti pálili jednu salvu šípov za druhou. Nebol čas na dohady, Kxikxao vytiahol svoj meč a hromovým hlasom zavelil do útoku, jednotka rímskych caesarisov sa vrhla doprostred nepriateľských lukostrelcov...
S novou prekvapujúcou posilou v podobe rímskej jazdy bolo čoskoro po boji...lenže teraz tu stáli tri znepriatelené národy, národy, ktoré od nepamäti bojovali proti sebe a nie spolu!
Prvý sa odhodlali rimania, Kxikxao podal svoj meč svojmu prvému dôstojníkovi a neozbrojený vykročil doprostred lúky, ktorá medzitým nasiaknutá krvou padlých dostala rubínovo červený nádych. Galovia a germáni tiež vyslali jedného zástupcu. Trojica sa stretla uprostred lúky a jeden druhého nedôverčivo premeriavali pohľadmi.
"Čo sa to tu dopekla deje a kto sakra boli tí útočníci?", začal ako prvý Mečoun.
"Boli sme im na stope už pár dní", prevzal slovo Sven, "prvýkrát sme ich objavili pri rímskej pohraničnej pevnosti.."
"No brzdi, brzdi fešák", kontroval Kxikxao, "to mi chceš tvrdiť, že pevnosť nevypálili tuná galovia?"
"My sme sa k vašim pevnostiam ani nepriblížili, boli sme na bežnej obhlidke hraníc, keď ste sa na nás zavesili.."
"To je len ďalší váš výmysel ako si zachrániť krk!", vykríkol Kxikxao.
"Neblázni, sme síce dobrí bojovníci, ale 300 mužov proti pohraničnej pevnosti?"
Kxikxao mu síce neveril ale na druhej strane musel uznať, že toto boli ozaj nereálne počty. Bežná posádka v hraničných pevnostiach čitala 1000 mužov a vo väčšine prípadov sa dokázala brániť aj mnohonásobnej presile niekoľko dní...
"Tak kto to sakra bol?", a vrhol svoj pohľad na germánskeho náčelníka.
"Nevieme kto to je a ani odkiaľ pochádzajú, jediné čo vieme je, že nerozlišujú medzi národmi a plienia a rabujú jedno mesto za druhým...", odvetil vyrovnaným hlasom Sven, "Je to nová hrozba, hrozba, ktorá nás môže zničiť, ak sa jej nepostavíme!"
"Nepostavíme? To myslíš bok po boku? Germáni, Galovia a Rimania? Dnešný deň je ozaj plný prekvapení..", s iróniou v hlase odpovedal Mečoun.
"Teraz sme to dokázali, tak prečo nie aj v budúcnosti?" odpovedal Sven.
"Toto nemôžem rozhodnúť sám, vrátim sa do hlavného mesta a predložím tvoj návrh rade..", odpovedal Kxikxao, "..za tri dni sa sem vrátim a prinesiem odpoveď Rímskeho impéria, nech už bude akákoľvek!"
"Súhlasím, v mene galského národa prinesiem posolstvo ja Mečoun!"
"Dohodnuté!", povedal Sven, otočil sa a vykročil smerom k svojim bojovníkom...
Tri znepriatelené národy stanuli poprvýkrát od dávnych vekov v boji bok po boku, teraz bola otázka, či tento krehký mier pretrvá a ich spojenie prinesie trvalejší mier alebo sa opäť vrátia k nezmyselnej vojne, ktorú vedú už celé stáročia, čas ukáže, čas ktorý bol proti nim, čím dlhšie váhajú, tým je ich nový nepriateľ silnejší...
|
|
|